Narodila som sa 24.2.1992 v Bratislave. Bývala som na sídlisku v Ružinove, kde sa neďaleko rodného paneláku
náhodou nachádzala aj gymnastická telocvičňa. Mama ma tam prvý krát priviezla v kočíku, keď prišla
prihlásit do prípravky moju o dva roky staršiu sestru Janku. Janky sa ujala pani trénerka Nemečková a na konci tréningov
vždy umožnila aj ostatným batoľatám, aby sa v telocvični vyšantili. Ja ako bacuľaté bábätko som
v tom čase vôbec nevyzerala, ako budúca gymnastka, skôr sa ako talent javila moja sestra, ktorá ako dva a pol
ročná pravidelne šokovala väčšinu mamičiek na detskom ihrisku svojimi "výmykmi" a zoskokmi z
preliezačiek.
Po odchode pani trénerky Nemečkovej sme si s Jankou dali menšiu pauzu v navštevovaní telecvične, ale keď po čase už u nás obidvoch energia prekypovala vrchom, mama nás znovu vzala do haly na Borodáčovej. Tentoraz si Janku ihneď vzala na starost pani trénerka Miklošová, kde s ňou tri krát do týždňa začala trénovat aj Lenka Matejová (naša súčasná výborná zápasníčka). Ja som sa k nim pridala po pol roku (vo veku štyroch rokov). Od tohto času sa začal kolotoč medzi škôlkou, prácou a telocvičňou, na ktorom sa podieľali všetci členovia rodiny, hlavne mama, ocko, babinka a dedo.
život celej rodiny sa prispôsobil gymnastike, s Jankou sme začali chodit na základnú školu na Borodáčovej
ulici, kam sme museli neskôr dochádzat z inej časti mesta (z Petržalky), potom ako sa rodičom podarilo
zabezpečit vlastné bývanie. Tréningy boli čoraz náročnejšie a dlhšie, po prestupe na osemročné
športové gymnázium bolo tažšie aj zladit školské nároky s tréningovými. Každý deň mal prísne zadelený
režim - tréning, škola, tréning, príprava do školy, krátka chvíľa pred televízorom a spat, pretože ráno
treba skoro vstávat...
V tomto kolobehu je tažké nájst chvíľku pre záľuby, ale predsa len sa nejaké našli. Rada som všeličo
vyrábala, moja tvorivost sa prejavovala vo všetkom čo sa dá vymodelovat (plastelina, hlina), pozbíjat z dreva a pozliepat.
Doma sú odložené moje výtvory z hliny (napr. preskokový stôl s gymnastkou), domčeky zo špajdlí a miniatúrne
horské chaty. Keďže aj mama s otcom sú športovo založení, museli sme s Jankou v detskom veku veľa
voľného času a dovoleniek trávit napr. turistikou a lyžovaním (pričom bolo samozrejme nevyhnutné ukrojit
tento čas z tréningov počas prázdnin, čo nebolo vždy jednoduché). Rada si pozriem dobrý film a prečítam
knihu - v obľube žánrov som na tom podobne, ako väčšina mojich rovesníkov (Harry Potter, Piráti z Karibiku).Dnes musím svoj čas prísne zadeľovat len medzi školu a gymnastiku - pri mojich cieľoch to inak nejde. Kamarátkami sú moje spoluoddielové gymnastky - Janka Korenačková, Barborka Mokošová, Lucka Áčová. Stále som výborná kamarátka so sestrou Jankou a doma na celej čiare vítazí domáci miláčik - psík Indy.
A ešte pár fotografií ...
 |
 |
 |
 |
 |
 |
Čo ste videli na fotografiach:
1 - Ja ako štvormesačná v roku 1992
2 - Tu už mám 2 roky v roku 1994
3 - Tu čakám na svoju zostavu počas klubových pretekov v roku 1997
4 - A konečne sú bradlá len moje (klubové preteky v roku 1997)
5 - So sestrou Jankou a kamarátkami po Vianočnej vetvicke v roku 2000
6 - V Topolčanoch na Slovenskom pohári mladších žiačok v roku 2000
7 - Malá turistická vychádzka v okolí Bratislavy
8 - Pocas lyžovačky na Chopku
9 - Po úspešnom hubárskom úlovku na chalupe v Osrblí
10 - Práca v záhrade
11 - S naším psíkom Indym a jeho sestričkou Ikou
12 - Tréning na výstavu
Napíšte mi
Ahojte,zdravim vsetkych, ktori sa dostali k tejto stranke a k mojim par riadkom. Aktualne som v Brne, kde sa snazim spickovat svoje zostavy a pritom si nezodrat dlane do krvi. Moja technika cvicenia na bradlach (bez mozolnikov) sa skutocne stava velkym problemom (zodrate ruky a nevyhoda pri spolocnom zaradeni do skupiny s vacsinou "mozolnikariek", ktore potrebuju uplne ine mazanie zrdi), preto som sa od svojho navratu z Trinca pokusala preorientovat na mozolniky. Ukazuje sa ale, ze je prilis malo casu, co ostava do Olympiady, tak sa vraciam spat k svojim holym dlaniam, ale po Olympiade to urcite znovu skusim...
Chcela som nieco napisat o tom, ako som rastla s gymnastikou, o tom, kto mi pomahal priamo v priprave, ale aj inak. Od svojich zaciatkov som mala jedinu trenerku pani Nadu Miklosovu, ktora ma zaradila do svojej skupinky dievcat od styroch rokov. Vsetko od prvych kotulov, premetov a stojek som sa naucila u nej. Myslim, ze okrem radosti som jej sposobila
aj mnozstvo starosti (nejake tie poranenia z mojej nepozornosti, kedy musela utekat so mnou na pohotovost, ale hlavne chvile,
kedy sa na treningu nedari a je tazke zvladnut svoje reakcie ...). Viem, ale, ze mame blizke ciele, a ze bez vzajomnej spoluprace
by sme ich nedosiahli. Cenim si, ze ma vo vypatych chvilach pocas pretekov vie vzdy podrzat a nevycita mi, ak nieco pokazim.
Bola by som velmi rada, keby sme sa mohli spolocne tesit z nejakych mojich buducich uspechov.Pocas treningov mi velmi pomaha aj trener chlapcov Jozko Konecny, nielenze mi poradi, ako zvladnut nacvik nejakeho konkretneho prvku, ale vie ma takzvane "nastartovat" a psychicky podporit. Citim z neho, ze mi veri a to niekedy dokaze divy.
Na mojej priprave sa podiela aj nasa baletka Betka Uhrakova. Vdaka nej som zlepsila drzanie tela (vzdy mi
bolo vycitane, ze sa hrbim) a svoj prejav na kladine. Mozno sa to niekomu nezda, ale balet je dolezitou sucastou gymnastickeho
treningu, v prejave gymnastky je to poznat a esteticky dojem z cvicenia to velmi ovplyvni. Nie je za kazdych okolnosti
samozrejmostou, ze v klube prispieva k treningom aj baletka, preto si cenim, ze u nas tato moznost je.Kedze ako kazdu gymnastku ma zdravotne problemy neobisli, museli sa o mna obcas postarat aj lekari. Pan doktor Paulovic mi nezistne pomohol v case, ked som sa trapila s bolestami chrbtice a podla inych bolo najjednoduchsim riesenim prestat so sportom. Vdaka nemu som neprestala verit, ze sa vratim k plnohodnotnemu trenigu a dokazala som si osvojit rezim nahradneho cvicenia, ktory ma udrziaval pocas nutenej prestavky v kondicii. Rehabilitacne a napravne cvicenia so mnou kazdy tyzden precvicoval fyzioterapeut pan Igor Adamus. V Narodnom sportovom centre som dostala moznost chodit viac krat do tyzdna do bazena. Prednosta ortopedickej kliniky v ruzinovkej nemocnici pan docent Rehak mi nakoniec priniesol najvacsiu radost - intenzivnou liecbou zlepsil stav kalcifikacie mojich stavcov a potvrdil, ze sa mozem bez rizika vratit k treningu.
Podporu mam aj v skole, na osemrocnom sportovom gymnaziu, hlavne od pani Margity Lauermanovej, mojej triednej ucitelky. Nie je problem odlozit skusanie, alebo pisomky, vdaka tomu, ze mam individualny studijny plan. Ale vyuzivam ho naozaj len ked musim, lebo radsej zvladam vsetko zaroven so spoluziakmi, ako potom neskor sama.
Vdaka, ze ste citali az potialto, nabuduce zase nieco poslem ... (Obrazky v tejto casti su z Medzinarodnych detskych hier v Bangkoku v lete 2006, kde som bola s pani trenerkou Miklosovou a Athinou Karaindrosovou)
Znovu sa hlásim so svojím malým príspevkom, tentoraz z Bratislavy. Celý týžden som poctivo trénovala (ako inak), naštastie sa darí stále zlepšovat kvalitu zostáv. Dilemu mozoníkov už nerieším, do Olympiády ostávam pri starej technike, potom uvidíme...
V dnešnom príspevku by som mala nieco spomenút o svojich úspechoch a sútažiach vôbec. Tažko sa mi píše o úspechoch – urcite nejaké boli. Stále mám ale pocit, že skutocné úspechy som zatial nezažila, myslím tým úspechy na medzinárodnej scéne...
V žiackej kategórii bolo myslím úspechom moje vítazstvo v Innsbrucku 2005, 2006, 2007, Zelena Jama Open v r. 2005, aj 2. miesto v Memoriáli J. Gajdoša Brno v r. 2004.
Z juniorských podujatí si najviac cením 6. miesto na Stella Zacharova Cup v r. 2007. Významné juniorské podujatie EYOF 2007 sa mi bohužial nevydarilo (22. miesto).
Myslím ale, že zaujímavejšie, než vymenovávanie umiestnení na sútažiach, je pozriet si nejaké video. S mojou rodinou sme zo zozbieranej videodokumentácie vybrali to, co sa nám zdalo najzaujímavejšie. Chceli sme ukázat nielen to vydarené, ale aj tie bolestivé pokusy, ked sa nedarí ...
Video "Ivanka 1994 - 2004"
Video "Ivanka 2005 - 2008"
Na týžden sa urcite odmlcím, dnes odlietam do Splitu, kde sa budem na OH pripravovat spolocne s chorvátskou gymnastkou Tinou Erceg.
Zdravím
Ivana
po návrate zo Splitu zdravím všetkých, ktorí sa zatúlali na našu gymnastickú stránku. Najprv by som sa rada podakovala za pozdravy a blahoželania. Menovite Simonke Rawskej, ktorá bola mojím velkým vzorom a ktorú dodnes obdivujem (ešte sa ozvem osobne).
Postupne si zacínam uvedomovat, že Olympiáda nie je len vzdialený sen, ale blízka realita. Ani nie týžden a mala by som byt tam. Som velmi zvedavá a teším sa ... Velmi si želám podat stopercetný výkon, dúfam, že den kvalifikácie bude patrit medzi tie štastné.
Pripájam zopár fotografií zo sústredení v Brne a v Splite. V Brne som zdielala telocvicnu s ceskou olympionickou Kristínou Pálešovou. Istota jej zostáv je obdivuhodná, myslím, že jej príprava je dokonalá a že má na OH na prvú patnástku, možno aj na finále na náradí. Na OH nastupuje Kristína až v štvrtom slede (ja v prvom), takže budem mat urcite možnost si ju v kvalifikácii pozriet (a urcite aj vo finále 24). Dúfam, že v olympijskej dedine sa stretneme a budeme môct viac casu strávit spolocne.
Dni v Splite boli neskutocne horúce. Horúcava sa nám samozrejme nevyhla ani pocas tréningu, kedy som si strhla rekordný pocet mozolov na bradlách a na kladine som zanechávala za sebou mokré stopy... Ale aj to treba na zocelenie. Všetci v Splite boli pohostinní a milí, nádherné boli aj dve popoludnia strávené pri mori. Vdaka patrí vedúcemu klubu, ktorý bol skutocným hostitelom a doprevádzal nás aj vo volnom case. S Tinou a ostatnými gymnastkami sme okrem tréningov strávili aj pekné chvíle a vymenili si darceky na pamiatku.
O dva dni sa zúcastním na olympijskom slube, potom sa ozvem asi už so záverecným príspevkom pred odletom na OH...
Zdravím
Ivana
Vcera sa konal slub olympionikov prezidentovi SR - bol to pre mna nevšedný zážitok a zároven prvé stretnutie s náporom otázok zo strany médií. Prekvapil ma taký obrovský záujem o tento akt samotný, o všetkých zúcastnených a o mna, ako o osobu, ktorá cítala slub (pritom som vyriekla dve slová "tak slubujeme"). Snažila som sa rozumne odpovedat na otázky o mojich pocitoch pred slubom, o tréme, o mojich ocakávaniach... Ešte raz môžem úprimne povedat - mala som naozaj trému, ale aj zvláštny pocit hrdosti, že práve ja slubujem. Naštastie sa nic nevhodné neprihodilo (dúfam, že som príliš nešúchala nohami vo velkých topánkach) a dúfam, že som to zvládla dobre. Pripájam zopár fotografií, ktoré sú zo slubu. Dalšie fotografie z autogramiády v Poluse sú od p. Mokošovej, mamy Barborky Mokošovej, našej žiackej reprezentantky z Interu. Týmto ich zároven obidve pozdravujem a dakujem za priazen a podporu.
Pripájam aj fotografie z dnešného tréningu (som na nich aj so sestrou Jankou), kde som sa dost trápila, kvôli dalšiemu strhnutému mozolu. Mrzí ma, že kvôli bolestivým dlaniam nemôžem odcvicit tolko zostáv, kolko by som potrebovala, ale mozole sa mi strhávajú minimálne každý druhý den. Môžete si k tomu pozriet priloženú fotodokumentáciu.
Dakujem za Vaše pozdravy a maily, pozdravujem Zuzku a Metka do Holadska aj ich kamarátov, ktorí mi písali.
Do budúceho stretnutia zdraví
Ivana
Video zo slubu olympionikov
posielam nejake foto z odchodu skupiny olympionikov, v ktorej bola aj Ivanka. Bolo velmi mile, ze sa s nou prisli rozlucit vsetky gymnastky z klubu Inter Bratislava. Bohuzial nebude mozne pocas trvania hier prostrednictvom Ivanky zverejnovat ziadne informacie na stranke, ale take su podmienky SOV. Napriek tomu, keby ju niekto chcel podporit, moze tak urobit klinkutim na ikonu "Napiste mi" na gymnastickej stranke, alebo jednoducho na ikovacova@zmail.sk. Ivanka urcite bude mat moznost si maily precitat. Este raz dakujeme vsetkym za priania a pozdravy.
Katarina Kovacova
Pise mamka Ivany pani Katarina Kovacova:Dobry den,
od Ivanky mame info, ze p. Soucek nas atachee, informoval nasich sportovcov, ze mozu sirit informacie o sebe, o svojich zazitkoch a pocitoch, mali by mat moznost dokonca posielat fotografie. Nic z toho, co by posielali sa nesmie tykat sutazi a inych sportovcov. Takze si myslim, ze sa nedopustim ziadneho priestupku, ked posuniem dalej info od Ivanky:
Ivanka je v uplnej psychickej aj fyzickej pohode. Let, ktoreho sa velmi bala, napoly prespala (vzala si liek na spanie, ktory dostali do vybavy), napoly prebdela, ale vsetko znasala v poriadku. To, ze cely let neprespala, jej pomohlo sa rychlejsie vyrovnat s casovym posunom. Byvaju zatial s trenerkou sami v trojizbovom byte. Zakratko by k nim mali pribudnut plavkyne Martina Moravcova a Denisa Smolenova, k Ivanke do izby atletka Martina Hrasnova a k trenerke pravdepodobne strelecka trenerka. Vsetky vnutorne priestory su klimatizovane a pekne zariadene. Strava je bohata a pestra, servirovana ako svedske stoly. Podla Ivankinho vyjadrenia je olympijska dedina velmi pekna. Ivanka moze vyuzivat posilovnu (vzdy, ked moze ide minimalne behat na pase) aj bazen. Masaze ma takisto k dispozicii ovela castejsie, ako za beznych treningovych podmienok.
Zostavy sa celkom daria. Mozol sa zatial strhol iba raz. Aj so strhnutym mozolom Ivanka dnes odcvicila celu bradlovu zostavu. Kladinove zostavy sa daria viac krat za trening bez problemov. Ako s treningovou kolegynou a partnerkou sa Ivanka najviac stretava s chorvatskou gymnastkou Tinou Erceg. Dorozumievaju sa bez problemov v rodnych jazykoch. S ceskou gymnastkou Kristynou Palesovou sa Ivanka zatial nestretla. Trenuje s Rumunkami, Taliankami a s Tinou.
Vsetci sportovci maju k dispozicii internetovu miestnost. S Ivankou sa nam podarilo nadviazat zvukove aj obrazove spojenie. Takze vsetkych pozdravuje a pripajame (my) jej fotoagrafiu, ako vyzera, ked s nami telefonuje. Nepodarilo sa zatial poslat foto, ktore Ivanka urobila (ziadny dostupny USB vstup).
Takze zdravime,
rodina Kovacova